Moje prvé portrétové fotenie, asi mesiac od okamžiku, kedy som si kúpil v roku 2008 svoju prvú zrkadlovku Canon 450D. Helka, ako moja prvá portrétová kočka, s ktorou sme sa dohodli, že by sme skúsili niečo nafotiť. Ona chcela krásne fotky ja zase veľmi fotiť a mať svoju prvú portrétovú skúsenosť. S týmto typom fotenia som nemal žiadne veľké praktické skúsenosti a vlastne som ani nevedel, kam ideme fotiť a aké bude svetlo v interiéri, nepoznal som ani orientáciu priestoru voči polohe slnka v danú hodinu fotenia. Z dnešného pohľadu veľmi naivné. Len so zrkadlovkou na krku a dlhým setovým objektívom CANON 55-250 IS som s múdrou poznámkou vyčítanou v nejakom článku o potrétovom fotení poznamenal, že by si mala dať dolu náušnice a retiazky, aby to neodpútavalo pozornosť. Pokiaľ viem, u nej to bolo tiež prvá veľká portrétová skúsenosť, ale dopadlo to neskutočne dobre. Už prvé náhľady vo foťáku ukazovali, že všetko nám hrá do karát, čo sa týka svetla a najväčšie prekvapenie bola samotná Helka. Jej zasnené výrazy a celkový prejav bol pred objektívom úžasný. Vlastne som mal veľa šťastia, že mi nakročila pred objektív šikulka, ktorá bola 90% úspechu a ja som vykročil pravou nohou do sveta portétovej fotografie.
