Záber siaha ďaleko do histórie až k prvopočiatkom, kedy sa rodila moja záľuba k foteniu. Kúpil som si Fuji S5600, čo bol kompakt a môj prvý digitál v tvare malej zrkadlovky s pevným sklom a 10 násobným zoomom. Vzápätí ma čakala služobná cesta do Maďarska, kde ho čakala zaťažkávacia skúška. Vtedy som o fotení nevedel ešte nič a fotil som všetko, čo mi prišlo zaujímavé. Záber je z prvej série fotiek a vznikol 8.4.2006 v centre Budapešti, ako jedna veľká nepríjemnosť prameniaca zo zlého zídenia z diaľnice. Nevediac, čo nás čaká som ako spolujazdec rýchlo listoval v papierových mapách a než som našiel poslednú rozumnú odbočku, aby sme mohli pokračovať naspäť na Slovensko, tak sme boli uzamknutý v legendárnej Budapeštianskej zápche v najhroznejšom možnom termíne, posledného pracovného dňa v týždni. Séria ďalších zlých rozhodnutí nás slimačím tempom zaviedla až do samotného centra Budapešti, kde som aspoň počas 5 hodinového trčania v zápche urobil pár záberov z auta na mieste spolujazdca. Podarilo sa mi uloviť fotku zaľúbeného páru sediaceho na schodoch k piedestálu kovových bojovníkov na koňoch. Maďarsky je to Hősök tere (doslova "Námestie hrdinov") a patrí do svetového dedičstva UNESCO. Fotografia má pre mňa špeciálny význam, keďže tu niekde to všetko začalo. Často som sa k nej v začiatkoch vracal, nakoľko som z nej cítil zvláštny kontrast protichodných vecí vojny a lásky.
